Je biorezonančná terapia BICOM účinná?

Po viac ako 25 rokoch biorezonančnej terapie má inštitút REGUMED k dispozícii nielen veľký počet správ o prípadoch terapeutov a pacientov, ktorí poukazujú na úspešné nasadenie biorezonančnej terapie, ale tiež početné štúdie lekárskych ordinácií a vedeckých prác.

Inštitút REGUMED pre regulačnú medicínu je jediný inštitút, ktorý môže v oblasti biorezonančnej terapie predložiť vedecké práce a štúdie v tomto rozsahu. Tu Vám predkladáme malý výber z predložených štúdií.

Štúdie in vitro (v skúmavke):

Zhrnutie znázornenia modulácie in vitro fagocytárnej aktivity ľudských leukocytov s polymorfným jadrom prostredníctvom biorezonančnej terapie Bicom

Fagocytárne testy boli vykonané približne na 50.000 jednotlivých vzoriek darovanej krvi s reprodukovateľnými výsledkami. Výsledok ukazuje, že fagocytárna aktivita leukocytov in vitro bola stimulovaná vďaka terapii Bicom a zmena je štatisticky platná a reprodukovateľná.

Vplyv biorezonančnej terapie Bicom na štrukturálnu dynamiku albumínu séra pacientov s rakovinou prsníka

V predloženej práci bolo dokázané, že terapiou Bicom môžu byť prenášané biologické informácie o štrukturálnom stave ľudského séra albumínu u pacientov s rakovinou prsníka (in vitro).

G.Lednyiczky: Pokusy in vitro a in vivo, pre demonštráciu kontrolných funkcií nízkoenergetických bioinformácií a iných vibrácií: V nízkoenergické bioinformáci, PC Endler a A.Stacher (Hrsg.) rad spisov zväzok 117, nakladateľstvo Facultas, Viedeň 1997

Štúdie in vivo (za živa):

Prenášanie molekulárnych informácií prostredníctvom biorezonančného prístroja (Bicom) v pokusoch s AMFIBIA

Pokusy sa zakladajú na všeobecne známych faktoch, že hormón tyroxín zohráva výraznú úlohu v metamorfóze AMFIBIA. Prechod od žubrienky, podobnej rybe, k štvornohej žabe, žijúcej na súši, sa dá do pohybu vďaka hormónu, ktorý obsahuje jód a ktorý sa syntetizuje v štítnej žľaze. Tento hormón zostáva aj naďalej aktívny. Ak je vo vode akvária na jednej strane prítomný tyroxín vo vysokej molekulárnej koncentrácii, metamorfóza sa tak spomalí alebo sa úplne vo svojom vývoji zastaví.

Prostredníctvo prenosu informácií toxicky koncentrovaného roztoku hormónu tyroxín prostredníctvom prístroja BICOM na vodu akvária mohla byť metamorfóza žubrienok vo viacnásobných paralelných pokusoch značne spomalená.

PC Endler et al.: Amfibijná metamorfóza a informácie o tyroxíne. Ukladanie prostredníctvom bipolárnej tekutiny vody a na technickom nosiči dát, prenos informácií prostredníctvom elektronického zosilňovača, nakl. Maudrich, Viedeň, 1996: V homeopatii-biorezonanční terapii, PC Endler aj.Schulte (Hrsg.)

Ľudské štúdie

Dlhodobá štúdia náhodného výberu na preverenie úspechov liečenia s pacientovými vlastnými frekvenčnými signálmi (Bicom) pri poruchách funkcie pečene

Do štúdie bolo prijatých 28 pacientov. Všetci pacienti mali chronické poškodenie pečeňových buniek, ktoré bolo minimálne rok diagnostikovaných a nebolo medikamentózne liečených. 14 pacientov bolo pridelených do skupiny terapia a 14 pacientov do kontrolnej skupiny.

Ohraničený výber rovnako ako vytvorenie kódového zoznamu sa vykonávalo v ambulancii pre Prírodné liečenie Carstenovy nadácie Univerzity v Heidelbergu v pracovnej skupine prof. MuDr.I. Gerharda.

Výsledky: hodnoty GOT

Priemerný pokles aktivity GOT v percentách po 12 týždňoch čítal v skupine Bicom 42% oproti poklesu v kontrolnej skupine.

Výsledky: hodnoty GPT

Stredná hodnota skupiny Bicom bola po 12 týždňoch liečenia v oblasti normy. V kontrolnej skupine sa nezistila žiadna normalizácia aktivity GPT.

Výsledky: hodnoty Gamma GT

Tiež aktivita Gamma GT dosiahla po 12 týždňoch liečenia (skupina Bicom) oblasť normy. Hodnoty kontrolnej skupiny zostali oproti tomu prakticky nezmenené.

R.Machowinski, P. Kneisl: Vedecké štúdie k biorezonančnej terapii Bicom, Inštitút pre regulačnú medicínu, Gräfelfing 1999

Rozsiahle zhrnutie všetkých štúdií si môžete u nás vyžiadať.

Z dôvodu ochorenia boli testované alergény, na grafe znázornené dole vľavo. S biorezonančnou metódou Bicom boli dosiahnuté nasledujúce terapeutické výsledky:

P. Schumacher: Biofyzikálne terapie alergénov, Nakladateľstvo Sonntag Stuttgart, 1994